Výprava k muránskemu portálu Tunela pod Dielikom

8.5.2008 8:10 Ivan Wlachovský Zdroj: Miroslav Kožuch

Výprava k muránskemu portálu Tunela pod Dielikom

V duchu ticho nadávajúc som vrtel volantom kdesi medzi Breznom a Tisovcom, po očku sledujúc v spätnom zrkadle pospávajúce dvojičky a ticho im závidel. Zrovna som sa riešil dilemu či navštíviť tunel pod Dielikom, ale nechcel som budiť deti.

Prechádzajúc popod Čertov viadukt sa zozadu ozvalo: „Tatinko, nemohli by sme voľakde zastať? Nie je mi dobre.“ Bolo rozhodnuté. Dal som dole nohu z plynu a len som si prial, aby mi Víchrica nehodila obed za krk. Prebehli sme Tisovec, vyšplhali sa do sedla Dielik. Už iba pár metrov a auto som zvrtol na miestečko, druhého úseku železničnej trate Revúca - Tisovec, kde sa malo urovňové križovanie cesty a železnice vyriešiť preložením cesty . "Nová" cesta ostala v štádiu výstavby a je jasne zreteľná v teréne po pravej strane. Miesto má svoje meno a volá sa lúka Paseky. Doktorka sa iba pousmiala nad tým, že akoby náhodou som mal nachystané čelovky navrchu úplne preplneného kufra auta. Bohužiaľ som to nedomyslel a fotoaparát bol na samom spodku. Kamera však bola po ruke. Takže kvalita fotografii bude úmerná fotografiám vytrhnutým z filmovej kamery.

Teraz by mala nasledovať obligátna stať o histórii Gemerských tratí. Dovolím si túto časť vynechať. Záujemcom o podrobnosti odporúčam prečítať nesledovné reportáže:

Gemerské trate

Cesta po gemerských tratiach

112. výročie trate Plešivec - Muráň alebo Zamračené pod Kohútom

VLAKY.NET na salaši Zbojská

Predsa len napíšem pár slov o inkriminovanom úseku. Úsek nami sledovanej trate začínal v Muránskej Dlhej Lúke (km 7,633) a končil v Tisovci (km 15,900) pri vyvieračke Štavica, kde bol v roku 1941 uskotočnený aj slávnostný výkop. Neďaleko od vyvieračky sa dodnes nachádzajú fragmenty nedostavaného mosta. V prvej časti od začiatku úseku po km 10,550, sa so stavbou nezačalo. V ďalšej časti bolo vybudované zemné teleso v jednotlivých nenapojených úsekoch až po portál tunela pod Dielikom v km cca 12,650, vrátane všetkých umelých stavieb. Tunel v dĺžke 2003 m bol najvýznamnejším vybudovaným objektom. Na úseku bola projektovaná jediná nová stanica – Muránska Lehota. Úsek stavala firma Ing. Lozovský a Štefanec Bratislava. Do prerušenia prác v roku 1948 sa podarilo dokončiť celú tunelovú rúru, oba portály, ale zárubné múry len na revúckej strane.


Mapka pochádza z novín Slovenská sloboda (1941). Dokreslil a dopracoval Miroslav Kožuch.

Nič nenasvedčovalo tomu, že v hlbokom lese by sa malo nachádzať nejaké železničné veľdielo. Aspoň tak to vnímali moji spolupútnici. Pod nohami som však cítil, že cestička po ktorej kráčame je vlastne železničné teleso. Nedokončené, ale je. Uragán prvý zbadal akýsi oporný múrik, ktorý opracovaním jasne avizoval železnicu. To už nás ovanul riadny prievan a typická „vôňa“, ktorá charakterizuje blízkosť otvoru do podzemia. Cez husté kríky, ale nebolo nič vidieť. No zrazu po prekonaní niekoľkých metrov sa pred nami ukázali dlhé predlhé krídla oporných múrov, ktoré končili zamrežovaným portálom tunela. Áno bol to on muránsky portál tunela pod Dielikom.

Zaujímavosťou tunela je, že okolo roku 1987 mal byť využitý ako úkryt pre rakety s jadrovými hlavicami. Bez ohľadu na zimoviská netopierov. Ktovie, možno by tam zimovali spolu s raketami. Našťastie studená vojna skončila.

Mreža bola otvorená a tak sme si dovolili vstúpiť. V samotnom vchode nás uvítala Salamandra škvrnitá a vôbec sa nezdalo, že by sme jej nejakým spôsobom vadili.

Bol som prekvapený množstvom vody, ktorá z tunela vytekala. Opatrne sme vošli a rýchlo zistili, že naše čelovky zďaleka nestačia na čiernu tmu, ktorá bola v útrobách tunela. Po pár sto metroch sa 3 štvrtiny výpravy obrátili na zbabelý ústup, úplne premočení z dažďa, ktorý padal zo stropu tunelu. Ja som sa vybral ďalej. Svietiť mi pomáhalo 30W svetlo kamery. Potok, ktorý tiekol v strede tunela bol miestami na celú šírku a tak postup vpred bol viac ako problematický. Chvíľku som sa ešte kochal v sledovaní dokonalého diela našich predkov.

Dážď zo stropu a hojné bočné výtoky ma presvedčili o nutnosti návratu. Zalovil som v pamäti. Naposledy som tu bol tak pred 25 rokmi. Vtedy bol tunel oveľa suchší. Vtedy sme došli (doplavili sa na gumených člnoch) až k prielomu stropnej klenby, ktorý je len asi 10 metrov od Tisoveckého portálu. Tam zárez od stanice Tisovec vedúci k tunelu nebol dokončený. Odvodnenie tunela chýba, preto nemožno do neho tisoveckej strany vstúpiť. Tisovecký portál mapovali Vlaky.net na svojej vlaňajšej akcii s názvom: VLAKY.NET na salaši Zbojská.

Úplne premrznutý a premočený som sa vrátil k zvyšku expedície, ktorá sa už v závetrí odblaťovala. Po dnešnej prehliadke musím opäť skladať poklony staviteľom diela. Stále rozmýšľam, že ako dlho vydržia klenby také návaly vody, aké sme tu zažili dnes. Keď si predstavím suchý Slavošovský tunel, ani veriť sa mi nechce. Bohužiaľ toto dielo je asi odsúdené na skorší či neskorší (dúfam) zánik.

Neostávalo nám nič iné ako nasadnúť do auta a sledovať popri ceste artefakty nedostavaných Gemerských tratí.

Samotný Tunel, je chránený areál, ako jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov. Početnosť zimujúcich netopierov sa tu v rokoch 1993 až 1997 pohybovala v rozmedzí cca 2 000 až cca 10 000 exemplárov. Celkovo tu bolo zaznamenaná hibernácia 11 druhov netopierov.

Podľa viacerých neoverených správ z rôznych zdrojov netopiere už na prezimovanie tunel nevyužívajú. Veru ani my sme žiadneho nezahliadli. Možno to bude tým, že už je máj...

Zaujímavé článoky o Gemerských železničných tratiach nájdete aj TU.

fotografie: Radovan Plevko, Ivan Wlachovský
mapka: Miroslav Kožuch

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy